ANNA KOTOČOVÁ priviedla francúzske basketbalistky 3x3 k triumfu na Európskych hrách v Minsku

Len starostlivosťou o reprezentáciu sa neposunieme

Slovenskí športovci nevybojovali na Európskych hrách zlatú medailu. Na jednej má však podiel Slovenka. Trénerkou francúzskej reprezentácie v basketbale 3x3 bola v Minsku Anna Kotočová. Každý jeden zápas svojich zvereniek prežívala, mala radosť z každého dosiahnutého koša. „Veľmi sa teším z tejto zlatej medaily, je to pocta pre celé družstvo. Francúzsky basketbal 3x3 je vo svetovom meradle úspešný, iné naše družstvo žien bolo nedávno tretie na majstrovstvách sveta v Amsterdame. Ja som zasa bola pred pár týždňami s dievčatami do 18 rokov na svetovom šampionáte v Mongolsku, v Ulanbátare sme skončili na treťom mieste. Teší ma, že sa podieľam na úspechoch tímov,“ povedala Anna Kotočová, ktorú na sklonku roka 2000 vyhlásili za najlepšiu slovenskú basketbalistku 20. storočia. Päťdesiatjedenročná rodáčka z Trstenej, ktorá pod koše vstúpila pod dievčenským priezviskom Janoštinová, sa po skončení aktívnej kariéry usadila vo francúzskom Bourges.

- Čomu sa vo Francúzsku okrem trénovania reprezentácie v basketbale 3x3 venujete?

„Vopred som neplánovala, že zostanem v Bourges. Som tam šéftrénerka v regionálnej športovej škole, v ktorej mám na starosti výbery dievčat od 12 do 15 rokov. Počas sezóny sa venujem im, v lete pracujem s francúzskou reprezentáciou v trojkovom basketbale. Predtým som pôsobila aj v štruktúrach národného tímu Francúzska v klasickom basketbale, ale povinností som už mala priveľa a rozhodla som si dať pauzu. Keď sa objavila nová ponuka, vrátila som sa. Chýbal mi totiž adrenalín, bola to výzva, rozhodla som sa ju prijať. Po sezóne je bonus chodiť na turnaje a pracovať s týmito basketbalistkami. Aj ony hrajú päťkový basketbal, v lete sa preorientujú na jeho menšiu verziu.“

- Ak je cudzinec na poprednej pozícii vo Francúzsku, má to náročnejšie? Sú naňho väčšie tlaky ako na domáceho trénera?

„Musím ukázať, čo viem. Toto vedomie ma motivuje a posúva dopredu. Úspechy ukazujú, že svoju prácu nerobím zle. Ako hráčka som mala celkom úspešnú kariéru, získala som si vo Francúzsku rešpekt. Vďaka mojej činnosti, práci i vedomostiam som žiadaná, pozvali ma k reprezentácii aj v päťkovom basketbale a teraz aj v tomto trojkovom. Dostala som príležitosť, som za ňu vďačná.“

- Čo vám chýba vo Francúzku?

„Celé Slovensko a najmä rodina. Domov ma to stále ťahá. Ak by sa objavila možnosť robiť na Slovensku, uvažovala by som nad ňou. Viem odkiaľ pochádzam, nikdy som nezabudla na krajinu svojho pôvodu. V reprezentácii Československa i Slovenska som hrala pätnásť rokov, bola som kapitánka. Domov je predsa len domov. Momentálne však mám prácu vo Francúzsku.“

- Sledujete aj z diaľky dianie v slovenskom basketbale?

„Nielen v ňom či športe všeobecne. V našej rodine sledujeme všetko, čo sa deje na Slovensku. Celý deň sa rozprávame po slovensky, máme prehľad o situácii v rodnej krajine. Možno v basketbale nemám až taký rozhľad v mládeži, lebo nemám až toľko času, aby som ju podrobne analyzovala. Je mi smutno, že Slovenky momentálne nie sú na majstrovstvách Európy. Škoda, že mnohé fungujúce projekty sa zrušili, zanikli športové školy, v podobnej, ako bola kedysi v Banskej Bystrici, pracujem teraz v Bourges. Basketbal sa neposunie dopredu len starostlivosťou o reprezentačné tímy, potrebuje predovšetkým mládež. Venuje sa jej podľa mňa u nás len málo klubov. Hráčok je málo, výber nie je veľký. Na Slovensku sú však stále šikovné basketbalistky.“

- Ako môže preraziť do sveta slovenský basketbal 3x3, ktorý ešte nie je rozšírený?

„Treba robiť systémovo a začať aj v tomto smere najskôr pracovať s mládežou. Slovensko sa potrebuje dostať do renkingu, postupovať od mladých dievčat cez osemnásťročné, ženy do 23 rokov až po najvyššiu seniorskú kategóriu. Dalo by sa to v pohode spraviť. Na Slovensku sú šikovné basketbalistky, vekom ešte mladé, ktoré majú talent a myslím si, že by sa vedeli presadiť aj v basketbale 3x3. Len treba začať s nimi pracovať.“

- Je trojková verzia budúcnosť basketbalu?

„Jednoznačne. Je to niečo nové, dynamické, fyzicky náročné, oku príťažlivé. Má šmrnc, dynamiku, zaujíma mladých. Atmosféra na zápasoch je iná ako v klasickom basketbale, aj v Minsku bola skvelá, čo len ukazuje, že si získal popularitu a je atraktívny. Budeme o ňom ešte veľa počuť.“

- Je rozdiel pri hraní trojkového a klasického päťkového basketbalu?

„Hráčky musia byť v trojkovom fyzicky i mentálne zdatnejšie. Mnohí si myslia, že je to iba hra jednej proti jednej. Už dávno toto konštatovanie neplatí. Treba síce ovládať aj túto činnosť, ale dôležité sú riešenia herných situácií so všetkými troma hráčkami či hráčmi. Tím je silný, ak sa individuálne schopnosti jednotlivca podradia kolektívu.“

- Ako vnímate Európske hry?

„Sú malou olympiádou. Rozdiel je len v tom, že sú na nich len družstvá z európskeho kontinentu a nie z celého sveta. Športovci žijú spoločne v dedine, je to skvelé. Bola som na aj olympijských hrách mládeže v Argentíne, tam to bolo rovnaké. Olympijské myšlienky zostávajú všade rovnaké. V Minsku som sa stretla s Branislavom Delejom, ktorý bol lekárom našej basketbalovej reprezentácie na olympijských hrách v Sydney. Dobre sme sa porozprávali, zaspomínali si. Aj o tom sú multišportové podujatie.“

DRUHÁ MAMA

Medzi francúzskymi basketbalistkami je Anna Kotočová veľmi populárna. Francúzky ju označujú za svoju basketbalovú mamu. „Anka, Anka, Anka,“ kričali, keď prechádzali okolo nás počas rozhovoru s trénerkou. Takmer všetky ju objali i poďakovali za spoluprácu. „Necítim sa ako ich mama. Je to však o prístupe. Koučing je iný ako pri päťkovom basketbale, dôležitá je pri verzii 3x3 predovšetkým súdržnosť. Chcem dostať z hráčok maximum,“ povedala Kotočová.

ANNA KOTOČOVÁ

Narodila sa 6. apríla 1968 v Trstenej, mama dvoch synov. Hrala za Banskú Bystricu, BAC Mirande a Bourges. Trojnásobná účastníčka olympijských turnajov v basketbale (Soul, Barcelona a Sydney), s tímom Československa bola šiesta v Barcelone 1992. Štvornásobná účastníčka majstrovstiev sveta, dvakrát bola na nich štvrtá (1986 a 1990). Zo siedmich štartov na majstrovstvách Európy má dve strieborné (1989 a 1997) a jednu bronzovú medailu (1993). S CJM Bourges vyhrala trikrát Európsku ligu (1997, 1998, 2001), raz Pohár Ronchettiovej (1995). Získala aj titul majsterky Československa a šesťkrát bola francúzskou šampiónkou. Štvornásobná najlepšia basketbalistka Slovenska, triumfovala aj v ankete o najlepšiu hráčku pod Tatrami v 20. storočí.

PETER PAŠUTH

V denníku Šport 2. júla 2019