Barbora Wrzesiński po ďalšom titule z Poľska: Veľa ľudí očakáva, že už skončím, ale basketbal ma baví. V klube drží rekord v asistenciách

V životopise máloktorej basketbalistky svieti toľko ligových titulov ako získala Barbora Wrzesiński. Tridsaťročná rodáčka z Košíc sa potešila s klubom VBW Gdynia z ďalšieho triumfu v poľskej lige. Kariérna bilancia bývalej slovenskej reprezentantky je úchvatná: 14 seniorských sezón a 11 majstrovských trofejí.

Tím ovládol základnú časť s bilanciou 15-3 a vo vyraďovacej časti dominoval vo všetkých troch sériách 3:0 na zápasy. Ako vnímate majstrovský úspech?

"Veľmi sa teším, že sa po troch sezónach vrátil titul do Gdyne. Je to už 14. titul v histórii klubu. Som hrdá na to, že sa nám to podarilo. Mali sme dobre vyskladaný tím a počas sezóny sa nám až na jedno vážne zranenie, ďalšie zranenia vyhýbali. Prehry v základnej časti prišli na začiatku sezóny, kedy sme hľadali rytmus. Posledná prehra bola 15. decembra a odvtedy sme ťahali sériu 17 víťazstiev za sebou. Boli sme ako rozbehnutý vlak."

Čo poviete ku kvalite finálovej série s Gorzówom? Zvíťazili ste postupne o 11, 27 a 16 bodov.

"Gorzów mal veľmi dobrý tím. Získal poľský pohár. V play-off ich trápili zranenia, napriek tomu bojovali a postúpili do finále. Gorzów hral v semifinálovej sérii až 5 zápasov. Vo finále rozhodlo to, že sme mali viac fyzických síl."

Zo slovenskej optiky bol motívom váš súboj s Rebekou Mikulášikovou.

"Bola som veľmi rada, že sa stretli dve Slovenky vo finále poľskej ligy. Rebeka sa zranila tesne pred play-off a vynechala pár zápasov. Avšak vo finále hrala s veľkým sebazaprením. Zaslúži si môj obdiv, že to nevzdala."

Ako ste spokojná s individuálnymi výkonmi?

"Sezóna sa skončila ziskom titulu a so svojimi výkonmi som spokojná. Viackrát sa mi podarilo dosiahnuť double-double, dokonca raz triple-double. Na ihrisku som sa cítila fantasticky a sebaisto. Teraz si basketbal užívam úplne inak, ako keď som bola mladšia. Vidím, predvídam a riešim situácie s väčším prehľadom v hre. Samú ma to prekvapuje a zároveň extrémne teší, po všetkých rokoch driny a individuálnych predsezónnych prípravách. Všetko malo obrovský zmysel. V zápasoch vždy bojujem za tím a koniec sezóny je aj o skúsenostiach z ťažkých zápasov a o odhodlaní vyhrať. V rozhodujúcich zápasoch sa ukáže mentálne nastavenie. Pod dohľadom mentálnej koučky, mojej staršej sestry Katky, pracujem už niekoľko rokov a výsledok našej spoločnej práce je dostatočne viditeľný. Som jej za to veľmi vďačná."

V treťom finálovom stretnutí ste zaznamenali double-double za 10 bodov a 11 asistencií. Užívali ste si momenty na palubovke pred ziskom trofeje?

"Pred tretím zápasom som sa zobudila s bolesťou chrbta. Veľká vďaka patrí môjmu manželovi, keďže je fyzioterapeutom nášho tímu. Dal ma dokopy tak, že som mohla odohrať zápas. Double-double bolo čerešničkou na torte."

Stali ste sa najlepšou hráčkou sezóny v počte asistencií. V sezóne ste mali priemer 8,4 na zápas. Čo to pre vás znamená?

"Celý život hrám nesebecký basketbal. Vždy ma viac potešilo, keď som vytvorila pozíciu pre spoluhráčku alebo jej prihrala, keď bola v lepšej pozícii. Basketbal je kolektívny šport a jedinec sám nezmôže nič. V Gdyni som túto sezónu prekonala celkovú métu 1 000 asistencií. Presne 1 136, čím držím rekord klubu."

V Európskom pohári FIBA ste sa nedostali do osemfinále. Prečo sa klub nepresadil na európskej scéne?

"Na začiatku sezóny sme ešte neboli zohraté a to nás stálo jednu smolnú prehru v skupine. Aj tá rozhodla o nasadení do vyraďovacej časti. Dostali sme silného súpera z Madridu, Estudiantes. Ak by sme s ním hrali až neskôr, mohli sme ísť ďalej. Škoda, ale aj o tom je šport."

Je to váš tretí titul v kariére z poľskej ligy. Aký má pre vás význam?

"Má vysokú hodnotu. Je to tretí titul za päť sezón v Gdyni. Navyše v sezónach, v ktorých sme netriumfovali, sme boli tiež úspešné, pretože sme získali bronz. Každá moja sezóna v Gdyni bola medailová. V Poľsku je každoročne ťažké získať titul. Stálo nás to veľa práce v tréningoch, mnoho energie a síl v zápasoch."

Získali ste tituly na Slovensku, v Česku i v Poľsku. V čom sa odlišovali?

"Každý titul prináša svoje emócie a je výsledkom celoročnej práce. Zakaždým sa menia spoluhráčky, tréneri a priebeh sezóny. Toto bol môj 11. titul zo 14-tich seniorských sezón. Emócie sú trochu iné ako pri prvých tituloch, no vždy sú to šťastné momenty plné radosti a pocitu splneného cieľu. Som ambiciózny športovec a vždy sa snažím odovzdať maximum. Titul je na konci sezóny krásnou odmenou."

Pred časom ste uzavreli pôsobenie v reprezentácii. Nekončíte s klubovou kariérou?

"Štatisticky to bola moja najlepšia sezóna v Poľsku. Mám z toho radosť. Zmluva sa mi skončila. Budúcnosť ešte nemám vyriešenú. Mám niekoľko ponúk, no ešte som sa nerozhodla, kde budem pokračovať. Veľa ľudí možno očakáva, že už skončím, ale mňa basketbal ešte baví. Ak zladím tréningové a zápasové tempo s dobrou regeneráciou, ďalšiu sezónu si určite užijem."

Priblížite na záver zákulisie majstrovských osláv?

"Cesta autobusom z Gorzówa bola dlhšia ako obvykle (smiech). V nedeľu poobede sme v našej hale oslávili titul s fanúšikmi, zástupcami mesta a sponzormi. Ľudia v meste majú basketbal radi a dávajú nám to pocítiť."