M.Pospíšil: Rozvoj mladých hráčov.

Na Slovensku žijeme z pohľadu rozvoja športu zložitú dobu. Bojujeme so základnými podmienkami, ktoré sú v okolitých štátoch (ale nielen v nich) prirodzené. Aj z tohto dôvodu je skvelé, že neustále vieme vyprodukovať hráčov a hráčky, ktorí spĺňajú vysoké kritériá.

Počas predĺženého leta som mal možnosť sledovať množstvo zápasov, ktoré mi ponúkli podnety na napísanie týchto pár riadkov. Rozvoj hráča vnímam ako najväčšiu prioritu a je našou úlohou každému mladému basketbalistovi/stke, ktorý má zanietenie, ponúknuť možnosť byť najlepšou možnou verziou seba samého.


Podstatnú časť z mojich poznámok som zhrnul do základných bodov.

VŠEOBECNE

  • Konkurencia
Tu všetko začína. Porovnávať sa s kvalitou by mala byť našou prioritou. Realita je taká, že na Slovensku konkurenciu nemáme. Vyhrať medailu na MSR je pekné a je to povzbudzujúce, ale o kvalite to svedčiť nemusí. Tá sa ukáže až na ťažkých medzinárodných turnajoch (samozrejme nie každý medzinárodný turnaj má kvalitu... treba vybrať správne). Tu prichádza problém, kto to zaplatí? Častokrát veľmi ťažko hľadať riešenie, ale bez častej medzinárodnej konfrontácie sa nepohneme. Je mi jasné, že pre viaceré kluby toto nie je novinka a sú si toho plne vedomé.
  • Fyzická odolnosť v súbojoch
Učme hráčov vyhrávať osobné súboje resp. mikro súboje, ktoré sa neustále odohrávajú na palubovke. Basketbal je krásny šport, ale často krát sa jeden hráč vie schovať za tím. Tlačme na hráčov aby vyhrali 1:1 z obranného i útočného hľadiska, vyhrať súboj na doskoku, vyhrať súboj o uvoľnenie atď. Malé detaily robia rozdiel. Zastaviť hráča, ktorý preniká nie je jednoduchá zručnosť. Vyžaduje si načasovanie, prácu nôh, ochotu prijať kontakt...Vyžaduje si to investovať do silovej prípravy.
  • Nekomplikovať veci a hrať poctivý basketbal
Hľadať skratky k výhram je veľmi krehká cesta. Vyhrávať špecifickými obrannými a útočnými systémami je v kategórii žiactva možno úspešné z pohľadu výsledku, ale pokiaľ je našim cieľom rozvoj hráča, tak je to nesprávny smer. „Systém“ musí byť prispôsobený vekovej kategórii a vždy sú potrebné určité pravidlá, ale nesnažme sa urýchľovať veci pre výsledok.
  • Kvantita\Kvalita
Toto je veľmi zaujimavá téma. Robil som pred rokmi prípravky a mini kategórie a klobúk dole pred prácou trénerov v týchto ročníkoch. Získať a udržať mladého hráča pri basketbale je najťažšia vec. Verím, že kvantita v kategóriách mini je mimoriadne dôležitá, ale následne nemôžeme zabúdať na kvalitu a špeciálne sa jej venovať.
  • Vyžadovanie zodpovednosti
Hráči musia jasne vedieť čo a akým spôsobom od nich chceme. Vysvetľujeme, učíme a tým pádom vedia čo vyžadujeme a súčasne tým korigujeme chyby. Chyby sú súčasťou rozvoja, ale hráči musia vedieť čo je chyba a čo nie. Ako príklad by sa nemalo stávať, že hráč je prekonaný viac krát v obrane 1:1 nedostatočným prístupom a necháme to bez povšimnutia, pretože predtým bol úspešný v útoku. Ale to je iba jeden z mnohých príkladov...
  • Netlačiť k jednostrannosti
Hráčov musíme tlačiť do 15 rokov k všestrannosti bez ohľadu na výšku. Je pre mňa celkovo ťažké vidieť hrať relatívne vysokého hráča, do veku 15 rokov,  na vyšpecifikovanej pozícii. Rozumiem, že pre výsledok je to najefektívnejšie, pre vývoj samotného hráča určite nie. Je zbytočné definovať pozície hráčov príliš skoro.

OBRANA

  • Rozvoj a aktivity
Je veľká škoda pre našich hráčov keď sa učia pasívnemu prístupu. Mať bezpečnú vzdialenosť tak, aby nebol prekonaný. Učíme tým komfortnosti a hráč si na to jednoducho zvykne. Prečo aj nie? Je to jednoduchá cesta. Chcieť tlak na hráča s loptou je náročné a prináša riziko prekonania, no je to spôsob ako naučiť brániť v tej najzákladnejšej podstate. Následne musíme riešiť a venovať sa práci nôh, tela tak aby hráč nebol prekonávaný. Vôbec to nie je jednoduché, ale pre rozvoj kľúčové. Neustále hovoríme, že naši hráči majú problém riešiť situáciu pod tlakom a to je presne to, čomu musia byť vystavení dennodenne. Bolo pre mňa mimoriadne pozitívne, keď som videl počas MS U19, U17 a U15 obrannú aktivitu. Bohužiaľ nebolo to u väčšiny tímov, ale sú kluby, ktoré to majú jasne zadefinované v obrannej filozofii. Je to krásny darček pre ich mladých hráčov resp. pre ich vývoj.

Mnohokrát počujem na mládežníckych zápasoch pokrik „zapchaj šestku“. Je evidentné, že je to cesta ku krátkodobému úspechu, ale pre „development“ veľmi negatívna inštrukcia. Stále neviem posúdiť, či to ma nejaké konkrétne pravidlá... možno to je pokrik na posledného hráča zo slabej strany, možno.

Vieme, že aktivita začína ihneď po zmene vlastníctva lopty. Je veľký zlozvyk hráčov naberať loptu neskoro, niečo čo sa ťažko odstraňuje. Musíme učiť naberať loptu tak skoro ako je možné a spomaľovať ju. Je ale dôležité povedať aj druhú stránku a to s ktorým hráčom je lopta naberaná. Základné pravidlá hráčom veľmi pomôžu, kto naberá loptu (ako ju naberá), kto zaisťuje obranu atd. Častokrát som videl loptu naberať až na vlastnej trojbodovej línii a tréner bol ticho. V poriadku to určite nie a hráč to musí vedieť.

  • Rozvoj zodpovednosti
V prvom rade tu je úplne jedno o akého hráča ide. Či najviac „skóruje“ alebo či je posledný striedajúci. Žiadna „hviezda“ nemôže mať výnimky.

Ako základ by som vybral návrat do obrany. Keď som videl ako hráč nedal kôš a následne riešil všetko možné, len nie jeho najväčšiu zodpovednosť - to je absolútne zlyhanie. Keď to dopustíme, sme s rozvojom skončili. Smerujme hráča k umelej role hviezdy v mladom veku a tým ho do budúcnosti handicapujeme. Celkovo status „hviezdy“ v mladom veku je na škodu. Status lídra to je iná téma a takýchto hráčov chceme produkovať. Je to hráč, ktorý ide príkladom. Chceme sebavedomých lídrov a nie arogantné hviezdy. Je smutné, keď sú glorifikovaní hráči, ktorí dajú

25 bodov, ale neriešia návrat do obrany, obranu 1:1 a podobne. V konečnom dôsledku sú takíto hráči neustále v mínuse a je to negatívne z hľadiska rozvoja hráča, ktorý je talentovaný, ale nie sú vyžadované od neho správne návyky.

  • Rozvoj komunikácie
Celkovo si myslím, že komunikácia je iba vecou vyžadovania. Obrana, ktorá nekomunikuje, nemôže byť úspešná. Málo komunikujeme a to je iba na nás tréneroch, aby sme ju tvrdo vyžadovali.

ÚTOK

  •  Individuálna technika a taktika
Celkovo si myslím si, že v medzinárodnej konkurencii nezlyhávame takticky, ale náš problém je inde.

V individuálnej technike a taktike sme stále veľmi pozadu. Zručnosti našich hráčov musia byť na oveľa vyššej úrovni, keď chceme konkurovať Európe. Kontrola lopty v rýchlosti, rôzne spôsoby prihrávky a zakončenia atd. Musíme zvýšiť objem, ktorý venujeme individuálnym činnostiach v tréningu. Mali by sme sa zamerať aj na kvalitu prevedenia, neustále korigovať chyby. Hráč musí mať svoj arzenál, ktorý využíva pod tlakom. Investovať do detailov učenia techniky je základ.

  •  Aktivita v rýchlom protiútoku
Úspešná prechodová fáza (nie len útočná) je základ úspechu tímu. Tu sa ale treba trochu vrátiť späť, keď som spomenul rozvoj zodpovednosti v obrane. Veľakrát to je o komforte hráča a slabej, už spomenutej, zodpovednosti. Šprintovať po zmene vlastníctva je zodpovednosť. Taktiež ale hráči musia vedieť, čo urobiť v ktorom momente prechodovej fázy. Druhým spektrom je tlačiť hráčov vytvárať výhody a prebiť obranu. Nečakať na DRAG P&R (ENTRY P&R) alebo sekundárny útok. Vytvoriť výhodu v numerickej a priestorovej pozitívnej situácii. Zobrať zodpovednosť a odvahu. Basketbal sa stále viac zrýchľuje a v útoku sa posunul ku krátkym vlastníctvam. Je dôležité, ale aj v tejto rýchlosti realizovať správne rozhodnutia. Hrať rýchlo, múdro so správnym „spacingom“.
  • Dôraz v kontaktných situáciách
Byť ochotný ísť do súboja a vyhrať ho, je v dnešnom basketbale mimoriadne podstatné. Z môjho pohľadu máme problém zvládnuť kontakt v situáciách celkovo. Príkladom je situácia pri prieniku, akonáhle hráči zacítia kontakt, zastavia sa a hľadajú inú možnosť. Pritlačme hráčov, aby boli odvážni a využili svoje telo k získaniu výhody. Je to iba vec návyku. Ďalším príkladom v neskoršom mladom veku je prijať kontakt pri clone, ale to už idem do sféry, ktorá nemala byť pointou tohto výstupu.
  • Oceňujme múdre rozhodnutia a tvrdú prácu
Hráča robia rozhodnutia, učme hráčov čítať hru a herné situácie. Oceňme, keď hráč urobil správne rozhodnutie a možno z toho nebol kôš, ale to v mladom veku nie je to najpodstatnejšie.Taktiež treba oceniť, keď hráč tvrdo pracuje na ihrisku a nie je to priamo vidieť laickým pohľadom. Príkladom je kvalitné odstavenie, ktoré sa nikde neeviduje, ale je podstatné k správnym herným návykom.