Mládežnícka trénerka vo Svite Michaela Drobná: Deti sú naše celebrity. Bez rodičov a nadšencov sa nedá fungovať

Michaela Drobná je symbolom oddanosti pre mládežnícky basketbal pod Tatrami. Je dlhé roky spätá s BK Iskra Svit, kde sa venuje deťom. Pracuje ako zubná technička. Tvrdí, že táto profesia ju živí, ale zamestnanie basketbalovej trénerky je jej poslaním.

Vo Svite pracujete svedomito a vytrvalo s basketbalovou mládežou. Aké sú v meste podmienky?

"Sme najmenšie mesto na Slovensku, kde sa hrá basketbal nepretržite už 80 rokov. Pracujeme v skromných podmienkach a zabezpečujeme fungovanie 12 mládežníckych kategórii od najmenších škôlkarov až po profesionálny A-tím mužov. Hráme v telocvični, ktorá stojí od roku 1947. Je to naše kráľovstvo. Sme mesto s výbornou lokalitou na šport, lenže máme veľmi starú športovú infraštruktúru. Časť našej mládežníckej pyramídy trénuje v Poprade, čo je pre klub finančne náročné. Čakáme desaťročia na výstavbu modernej multifunkčnej haly. Tento problém má väčšina športových klubov na Slovensku, pritom záujem o šport je veľký."

Čo pre vás znamená výchova mladých nádejí?

"Deti sú pre náš klub priorita. Sú naše celebrity, preto sedia najbližšie k palubovke počas mužských zápasov, aby videli svoje vzory, boli súčasťou zápasov a prežívali hru. Oproti nim sedia ľudia, ktorých si nesmierne vážime. Sú to ľudia, ktorí celý život obetovali basketbalu: bývalí hráči, tréneri, rozhodcovia a legendy svitského a slovenského basketbalu. V našej malej telocvični sa snažíme myslieť na každého."

Ako sa zmenila metodika v práci s mládežou?

"Od doby, keď som sa učila hrať basketbal sa všeobecne hra zrýchlila a zatraktívnila. Dôraz na atletickosť hráčov je obrovská. Stále však zostáva to, že basketbal sa hrá hlavou. Inteligencia bude vždy na prvom mieste. Je základnou črtou basketbalu a nezmenila sa ani za tie roky."

V čom vás to najviac napĺňa a inšpiruje?  

"Pamätám si každé dieťa, ktoré som trénovala. Pre mňa sú úspešní všetci, hoci sú dievčatá a chlapci, čo to dotiahli v basketbale ďalej. Mala som na tréningu aj detí mojich bývalých zverencov. Je to kolobeh života. V klube pracujú alebo pracovali ľudia, ktorí sú vzormi húževnatosti a vytrvalosti. Napríklad pán Vraniak, bratia Farkašovci, pán Holiga, tréner Kovalík a ďalší. Mládež potrebuje vzory vekom bližšie k nim. Tými sú hráči z mužského tímu, v ňom sú aj naši odchovanci. Emócie, ktoré deti prežívajú počas zápasov mužov sú elektrizujúce a výnimočné pre celú halu. Sú to okamihy a momenty, prečo to celé robíme."

Rodina Drobných je basketbalová família. Riešite doma prioritne športové témy?

"Samozrejme, že sa u nás všetko točí okolo basketbalu. Všetci sa usilujeme zlepšovať podmienky pre podtatranský a slovenský basketbal, ktorý milujeme a dennodenne sa mu venujeme.  V zápasový deň máme zapnuté dva počítače, televíziu, mobil a sledujeme každý zápas. Teraz sa k tomu pridal volejbal, vďaka dcérinmu snúbencovi Patrikovi Lamancovi."

Aké vzácne a emotívne sú pre vás momenty s deťmi v telocvični?

"Keď sa ma ľudia pýtajú, prečo to stále robím, odpoveď je úplne jednoznačná. Keď som bola dieťa, dostala som možnosť hrať basketbal. Venovali sa mi zanietení a úžasní ľudia milujúci basketbal. Teraz je na mne, aby som túto lásku preniesla na ďalších. Šport formuje deti hravou formou a vyrastú z nich cieľavedomí, zodpovední a hlavne vytrvalí ľudia, ktorí sú pripravení zvládnuť viaceré prekážky v živote."

V mnohých krajinách, aj menších od nás, sa investuje oveľa viac do mládežníckeho športu. Prečo to u nás nefunguje lepšie? 

"Najväčší problém tejto doby sú financie. Šport je pri všetkých problémoch štátu v úzadí. Všetko je na rodičoch a kluboch. Bez rodičov a nadšencov by sme nedokázali fungovať. Keď sa k tomu pridajú problémy s nedostatkom športovísk, nemôžeme sa porovnávať, lebo nie sme konkurencieschopní, aj keď máme talentované deti. Keď som hrávala basketbal, na východe bolo mnoho klubov. Teraz ich spočítam na jednej ruke. K problémom s financiami sa pridáva aj únik najlepších hráčov do väčších klubov, čo v niektorých prípadoch smeruje k zániku alebo nechuti pracovať."

Máte stále chuť a motiváciu pokračovať v práci s basketbalovými talentmi?

"Žijeme v meste, ktoré vybudoval pracovitý človek Tomáš Baťa. Celé generácie vyrastajú s jeho myšlienkou. Verím komunite Svitovcov a Podtatrancov, že zanietenou a poctivou prácou prekonáme všetky prekážky. Dôkazom toho je, že máme v malom meste celú mládežnícku pyramídu. Máme dve tréningové skupiny predškolákov a škôlkarov a opäť sme sa začali venovať aj dievčenskému basketbalu. Verím, že budeme bojovať a fungovať ďalej."