Návrat ako z rozprávky. Krídelník Jakub Mokráň sa po 16 mesiacoch vrátil do súťažného basketbalu a hneď pri svojom prvom ostrom štarte sa tešil s BC Prievidza zo zisku historicky prvého slovenského SUPERpohára. V rozhovore hovorí o náročnej rekonvalescencii a návrate na palubovku, slovenskom jadre prievidzského tímu aj o túžbe opäť obliecť reprezentačný dres.
Do súťažného zápasu ste zasiahli po zranení po roku a štyroch mesiacoch a hneď ste s Prievidzou získali historicky prvý SUPERpohár. Priblížite, aké emócie vo vás prevládali po záverečnom klaksóne?
"Úžasný pocit, hlavne že to bolo proti Leviciam, čo na Slovensku dominujú posledné roky. Málo ľudí nám verilo, ale naši fanúšikovia nám dôverovali. Bol som určite nervózny, lebo zatiaľ som hral len tri prípravné zápasy a teraz takáto vypredaná hala, takže určite tam bol zo začiatku stres. Som veľmi rád za to, ako sme sa k tomu postavili, akú máme mentalitu, že sme sa dostali po zlom začiatku naspäť do zápasu a predviedli sme obrat. Ukázali sme našu neúprosnú mentalitu a sme radi za to, že sme sa zapísali do histórie, keďže sme získali ako prvý klub SUPERpohár, a to nám už nikto nevezme.“
Hoci ste nastúpili aj aj do predošlých prípravných zápasov, v tomto dueli ste odohrali 19 minút a strelili ste 7 bodov. Aký náročný bol návrat na palubovku po tak dlhej pauze?
"Je to ťažké, po takej dlhej prestávke sa stále objavuje na tréningu niečo, čo ma bolí. Telo ešte nie je zvyknuté na kontakt. Keď som si dal dokopy kolená, tak sa objaví nejaké zranenie chodidla, potom sa objaví lýtko, bedro, trieslo. Fanúšikovia mi však dodali veľkú energiu a fakt som sa na ihrisku cítil dobre. Ešte to nebolo úplne ono, ale snažil som sa odviesť to, čo viem, hlavne v obrane. Užil som si to.“
Prievidzských fanúšikov bolo v Piešťanoch poriadne počuť. Dodalo vám ich povzbudzovanie ešte viac motivácie?
"Samozrejme, získať SUPERpohár bol náš prvý cieľ v tejto sezóne. Zobrali sme to seriózne a chceli sme získať pohár. V príprave pracujeme tvrdo a máme tie najvyššie ambície. Hrať pred takýmito fanúšikmi je neskutočný adrenalín. V prvej štvrtine sme boli trochu zaseknutí, pozerali sme sa na seba, pretože to nebola naša hra. Našťastie, rozbehli sme sa a koniec zápasu bol úžasný. Videli sme, že Levice už v druhom polčase mali toho dosť.“
V Prievidzi sa vytvorila silná slovenská reprezentačná kostra (vy, Dalibor Hlivák, Matúš Hronský, Dávid Novák a Maroš Zelizňák). Môže to byť vaša výhoda počas sezóny?
"Všetci v nejakej forme zasahujeme do mužskej reprezentácie. Dúfam, že v novembri budem aj ja k dispozícii národnému tímu, a že budem zdravý. V lete som ešte nechcel riskovať. Je super, že vedeniu Prievidze to takto vyšlo a vybudovala sa kvalitná slovenská kostra tímu. Do toho máme šesť zahraničných hráčov, takže máme širokú rotáciu. Chceme hrať každý zápas s takouto energiou a veríme v úspešnú sezónu.“
Reprezentačný kouč Oliver Vidin naznačil, že ak budete v poriadku, počíta s vami. Je návrat do národného tímu jedným z hlavných cieľov?
"Pýtal sa ma, ako ide rekonvalescencia. Mal záujem, aby som prišiel už štyri mesiace po operácii v novembri, ale to bolo nereálne. Nestihol som ani február a leto. Všetko som odložil, aby som sa dal zdravotne do poriadku. Ak budem môcť, v najbližšom termíne by som určite rád znovu reprezentoval Slovensko.“
Zo športového hľadiska je to pekný príbeh. Keď sa obzriete za posledným rokom: náročné obdobie v Španielsku, dlhá rekonvalescencia a teraz hneď trofej v prvom ostrom zápase. Čo pre vás tento moment znamená?
"Úprimne, bol to veľmi ťažký rok, už predtým sezóna v Španielsku. Po zranení kolena som bojoval ďalej. Ďakujem Prievidzi, že mi ponúkla takéto podmienky, postarala sa o mňa a som vďačný, že môžem byť tohto súčasťou. Čaká nás kvalifikácia v Európskom pohári s chorvátskym tímom Samobor. Veríme, že budeme úspešní aj v Európe.“
.png)
