Na Slovensku musíte byť v športe kúzelníkom a bláznivým fanatikom, tvrdí kouč Ištok z AKAPO Lučenec. V mládeži sú všetci na jednej lodi

Lučenecký basketbalový klub AKAPO (Akadémia pohybu) sa pýši širokou mládežníckou základňou. V centre Novohradu pracujú s viac ako 300 deťmi. Tréner lučeneckých talentov Jozef Ištok opísal ťažké podmienky na Slovensku. Vyzdvihol, že ľudia v basketbalovej komunite plnia spoločenskú a športovú úlohu.

Koľko detí zahŕňa basketbalová Akadémia pohybu?

”Náš basketbalový klub navštevuje momentálne 304 detí z Lučenca a okolia (poznámka: počet je k 31.10.2024). Máme osem súťažných tímov v chlapčenských kategóriách a jedno družstvo v dievčenskej kategórii. V klube sú traja profesionálni tréneri, traja na poloprofesionálnej úrovni, ktorí robia popri zamestnaní, resp. škole a máme jedného externého kouča. S ďalšími dvomi trénermi sme prerušili na krátky čas spoluprácu pre ich hráčske povinnosti v BKM Lučenec.“

Popíšete vývoj záujmu o mládežnícky basketbal v meste?

”Po ôsmich rokoch (od r. 2014-2022 činnosti akadémie) „funny“ basketbalu či pohybovej prípravy, následne narástol počet detí. Od septembra 2022 zo 68 na súčasných viac ako 300 aktívnych mladých športovcov. Máme viacero talentov na úrovni mládežníckych reprezentácií. Najlepší z nich nachádzajú priestor v seniorskom klube či v zahraničných školských programoch, spolu s basketbalovým štipendiom. Vyzdvihol by som všetkých, ktorí nám dôverujú a prišli do nášho basketbalového programu.“

Čo pre AKAPO znamená výchova talentov a kam siahajú méty?

”Výchova a edukácia mládeže je jednou z hlavných priorít. Ruka v ruke s mentálnym nastavením jednotlivých mladých osobností, ich základmi hygieny, stravovacích návykov, organizovania voľného času až po samotnú psychohygienu a starostlivosť o svoje telo. Primárne chceme vychovať zdravých a sebavedomých ľudí, ktorí v živote zvládnu každú prekážku či osobnú úlohu a budú raz vzormi pre svoje deti. Sekundárne sa zameriavame na pomoc tým najlepším. Snahou je dostať talentovaných hráčov na výberové školy v zahraničí a pomocou športových štipendií im zjednodušiť cestu pri plnení snov a osobných ambícií.“

V čom sa odlišujete od ostatných akadémií?

”Nerád by som náš klub porovnával s inými, pretože všetci športoví fanatici pracujeme na Slovensku v katastrofálnych podmienkach. Sme na jednej lodi. Vyzdvihol by som skôr prácu každého trénera, manažéra a hlavne rodiča, ktorí to v tejto krajine so svojimi mladými športovcami ešte nevzdali. Kolegovia zo zahraničia, s ktorými sa pravidelne konfrontujeme v medzinárodných súťažiach, nám nechcú veriť, že je to až tak zlé...“

Tak ako všade, aj v Lučenci je konkurencia iných športov. Prezradíte, ako sa usilujete pritiahnuť mladých k basketbalu?

”Osobne preferujem vlastný systém náboru, výberu a neskôr selekcie talentov. Na koľko je správny alebo nie nám dáva odpoveď o počte detí, úrovni basketbalu a vo vyšších kategóriách aj o výsledkoch či počte reprezentantov v jednotlivých kluboch, kde som pôsobil. Deti sú všade rovnaké: hravé, spontánne a úprimné. Všetko je to len o nás dospelých a našom prístupe a zanietení.“

Čo ste si vzali zo spätnej väzby od rodičov detí?

”To, čo nás všetkých spája a drží pri živote sú paradoxne nie ideálne podmienky, ktoré máme na našu činnosť v Lučenci. Rodičia sú skvelí. Pomáhajú, ako sa len dá. Budujeme skvelú, úprimnú a narastajúcu spoločenskú skupinu. Sú výbornými vzormi pre svoje deti. To by mal byť, zrejme aj je, základný pilier v správnom budovaní a rozvíjaní každej mladej osobnosti v našej malej komunite.“

Ako sa za poslednú dobu zmenila metodika?

”Basketbal, rovnako ako každý šport, je maximálne dynamický proces na všetkých jeho úrovniach. V našom klube sa snažíme spojiť moderné metódy a prostriedky tréningového procesu, s úrovňou jednotlivých tréningových skupín v typických slovenských (ne)podmienkach. Hlavní tréneri spolupracujú so zahraničnými kolegami a odborníkmi. Veľkou pomocou je konfrontácia našich tímov na medzinárodnej úrovni.“

Naznačili ste, že podmienky na Slovensku nie sú optimálne. Konkrétne v čom?

”Poviem to na rovinu. V slovenskom športe pracujúci v súčasnosti tréneri, manažéri, športoví nadšenci a odborníci, ktorí musia byť do slova a do písmena kúzelníci a blázniví fanatici. Často posúvajú klub a prácu v ňom na úkor voľného času a rodiny. Plnia spoločenskú úlohu a o tej športovej sa radšej ani nebavme. Na druhej strane, pre nás - tých najvernejších, je to cesta ku vzájomnej komunikácii, rešpektu a užšej spolupráci.“

Kľúčovým faktorom sú v slovenskom športe financie. Aká je podpora? 

”Tak ako 98% klubov na Slovensku, aj my prežívame z mesiaca na mesiac, resp. zo dňa na deň. Sme vďační za každú finančnú a materiálnu pomoc. Organizujeme rôzne podporné programy v rámci regiónu a mesta. Bohužiaľ, náš región je známy zlou finančnou a sociálnou úrovňou, čo hlboko ovplyvňuje aj našu činnosť.“

Podieľa sa na fungovaní akadémie aj mesto?

”S vedením mesta sa snažíme nájsť spoločné riešenia. Priama pomoc od mesta Lučenec je v tomto roku približne 17,5% z celkového rozpočtu nášho klubu. Pomoc od VÚC nie je momentálne žiadna. Veľmi by nám pomohlo, ak by našli kompetentní, aspoň čo sa týka prenájmu športovísk a telocviční, kde sú zriaďovateľom, nejaké spoločné riešenie. Platíme za ne približne 25-tisíc eur ročne.“

Aké možnosti má AKAPO v rámci infraštruktúry tréningového procesu a zápasov? 

”Odpoveď je ľahká - nie je ideálna, resp. je katastrofálna. Konkrétne v Lučenci máme k dispozícii 3 telocvične, ktoré môžeme využívať. Do Športovej haly Aréna sa dostaneme na jeden, maximálne dva tréningy, popoludní. Skúste si nastaviť týždenný mikrocyklus pre vyše 300 detí, aby v tom bol systém, a aby sme naplnili ich potreby. Toto však nie je chyba mesta a jeho infraštruktúry. To sa v rámci okresaných možností snaží pomôcť ako sa dá. Toto je chyba celého systému financovania a fungovania športu a miest na Slovensku. Nastavenie zrkadla na olympijských hrách v Paríži alebo predtým na zimnej olympiáde, nám ukázalo, že skrývanie pravdy o slovenskom športe, hladkanie sa po brušku vďaka naturalizovaným športovcom, resp. dvom-trom individuálnym talentom, ktorým cestu na vrchol vydláždili rodičia, je pomaly preč. Radujeme sa z našich hokejistov, ktorí museli odísť do zahraničia v štrnástich rokoch, aby sa dostali na úroveň, kde momentálne sú. Klobúk dole každému z nich a hlavne ich rodinám. Toto však zďaleka nie je systematické a už vôbec nie koncepčné. Je čas zobudiť sa a hovoriť pravdu na všetkých úrovniach našej spoločnosti.“

Bazírujete v klube na pravidelnej účasti mládeže na zahraničných turnajoch?

”Základnou métou je konfrontácia našich talentov s najlepšími hráčmi v Európe a posúvanie ich vlastných limitov a skúseností. V tomto sme v ostatných dvoch rokoch urobili obrovský progres. V marci 2023 sme nečakane zvíťazili v kategórii U15 CEYBL (Stredoeurópska mládežnícka basketbalová liga) v poľskom meste Wroclav. Je obrovskou škodou, že napriek postupu na finálový turnaj do nemeckej Jenny, sme sa ho z finančných dôvodov nemohli zúčastniť. Keďže všetky náklady na tieto turnaje si financujú rodičia a deti samé, v závere minulej sezóny uprednostnili účasť v Superfinále EYBL (European Youth Basketball League), ktoré sa konalo v Ríme. Kvalifikovali sme sa tam z druhého miesta našej deväťčlennej skupiny po skvelých výkonoch na domácom turnaji a hlavne v severomacedónskom Skopje. Je to jasný signál, že chceme pokračovať a šíriť dobré meno nášho regiónu naďalej. Snáď, keď sa zobudia kompetentní, tak sa budeme môcť pravidelne porovnávať s najlepšími a dáme mladým talentom to, čo si plne zaslúžia.“