Perspektívna Ema Koristová už na Tenerife nastúpila aj za ženy. Rovesníkom odkazuje: Nevzdávajte sa ani v horších dňoch

Šestnásťročná Ema Koristová má za sebou cestu, o ktorej mnohé hráčky v jej veku snívajú. Po raste v MBK Ružomberok sa dnes presadzuje v španielskom klube C. B. Adareva Tenerife, kde zbiera cenné skúsenosti medzi juniorkami aj ženami. V rozhovore hovorí o odlúčení od rodiny, náročnom režime, reprezentačných ambíciách aj svojej kariérnej vízii.

Ako sa s odstupom času pozeráte na svoje pôsobenie v MBK Ružomberok a v čom vás toto obdobie najviac formovalo?

"Na pôsobenie v Ružomberku spomínam veľmi rada a s vďakou. Strávila som tam tri sezóny a dva roky som tam chodila aj do školy. Prvé dva roky som hrala pod vedením trénerky Bielikovej a pána Smoleka, ktorí mi dali do života veľmi veľa, či už po basketbalovej alebo životnej stránke. Čo sa týka podmienok, v Ružomberku sú kvalitní tréneri, dobré basketbalové zázemie a tiež výborná komunikácia so školami. Som vďačná, že som mohla začínať práve tam. Spoznala som veľa skvelých ľudí a formovalo ma to ako hráčku a aj ako človeka."

Posunuli ste sa do Španielska. Priblížite nám svoj terajší vývoj v C. B. Adareva Tenerife?

"Momentálne pôsobím na Tenerife v klube C. B. Adareva Tenerife, kde hrávam hlavne za kadetky a juniorky, s ktorými hrávame na Kanárskych ostrovoch. Na konci sezóny nás s juniorkami čakajú majstrovstvá Španielska, kam sa nám podarilo postúpiť. Dostala som aj možnosť zahrať si pár zápasov za ženy v druhej španielskej lige, kde som strelila aj svoje prvé body."

Španielsko je top basketbalová krajina. Aké tam máte zázemie a podmienky na ďalšie prosperovanie?

"Zázemie je tu veľmi kvalitné, máme skúsených trénerov, intenzívny tréningový plán a skvelé podmienky na zlepšovanie. S trénermi pracujem na individuálnom zlepšení, čo sa týka streľby, prihrávok, driblingu, čítania hry alebo riešenia herných situácií. Snažím sa zlepšovať vo všetkom. Tiež mám veľmi šikovné spoluhráčky po boku, vďaka ktorým sa zlepšujem každým tréningom. Väčšinu sezóny som trénovala so ženami, čo bolo fyzicky aj mentálne náročné, keďže španielsky basketbal je veľmi rýchly a silový. Pre mladú hráčku, ako som ja, to bola veľmi cenná skúsenosť."

Ako vyzerá váš bežný deň?

"Väčšina mojich dní je rovnaká. Idem na ranný tréning alebo sa venujem škole. Mám písomky a konzultácie s učiteľmi. Všetko prebieha online vďaka individuálnemu športovému plánu, ktorý mi umožnila škola. Po škole mám ďalší tréning. Väčšinou jednu hodinu v gyme a spoločný tréning s tímom. Po poobedňajšom tréningu už nemám energiu na nič iné, takže rýchla večera a spať."

V čom sa na ihrisku cítite najsilnejšia a kde vidíte priestor na progres?

"Medzi silné stránky patrí hlavne obrana, prehľad na ihrisku a prieniky do koša. Najväčší priestor na zlepšenie vidím v konzistentnosti streľby. Ešte ma čaká veľmi veľa hodín strávených na shooting machine. Tiež by som sa chcela zlepšiť v presnosti prihrávok a zosilnieť, na tom s kondičným trénerom pracujeme. Stále som mladá hráčka, priestor na zlepšenie je vo všetkom.

Čo považujete za najdôležitejšie pre mladého športovca, a aký odkaz by ste poslali svojim rovesníkom?

"Najdôležitejšia je disciplína a to, aby som na tréningoch išla naplno. Snažím sa makať aj vtedy, keď sa mi nechce alebo sa mi práve nedarí, pretože práve v tých chvíľach sa človek najviac posúva. Zároveň si myslím, že veľmi dôležité sú detaily. Možno ich na prvý pohľad nevidno, ale časom sa prejavia a robia veľký rozdiel. Rovesníkom by som odkázala, aby vždy robili to, čo ich baví, a aby do toho dávali maximum. Nech sa nevzdávajú ani vtedy, keď prídu horšie dni, lebo aj tie k tomu patria. Keď niečo robíš s chuťou a naplno, postupne sa ti všetko vráti."

Ako ste zvládli odlúčenie od rodiny a čo vám v tých náročnejších momentoch najviac pomáhalo?

"To bolo pre mňa asi najťažšie zo všetkého. Na začiatku mi veľmi chýbali a nebolo jednoduché zvyknúť si na to, že nie som s nimi doma. Boli momenty, keď to bolo naozaj náročné, ale postupne som si zvykla a veľa ma to naučilo. Musela som sa osamostatniť. Začala som si sama variť, prať, starať sa o bežné veci, čo mi do budúcna určite pomôže. Aj keď som ďaleko, s rodinou sme v kontakte skoro každý deň a veľmi mi to pomáha. Ich podpora pre mňa znamená veľa. Vždy stáli pri mne, verili mi a podporovali ma v tom, čo robím. Chcem im robiť radosť."

Máte v basketbalovom svete hráčku, ktorá je pre vás veľkou inšpiráciou?

"Inšpiruje ma španielska reprezentantka a euroligová hráčka Maria Conde a jej vytrvalosť a vášeň pre basketbal. Tiež sa mi páči jej štýl hry, ku ktorému by som sa chcela v budúcnosti priblížiť. Spomínam si, ako som dostala na moje 13. narodeniny jej podpísaný dres. Bola som taká šťastná, že som plakala asi aj hodinu po tom. Doteraz ho mám vystavený vo svojej izbe."

Objavujete sa v mládežníckych reprezentačných výberoch Slovenska. Čo vás v najbližších mesiacoch čaká?

"Ak ma vyberú do užšej nominácie reprezentácie do 16 rokov, čakali by ma majstrovstvá Európy, ktoré sa uskutočnia na Slovensku v Piešťanoch. Bola by som za túto príležitosť nesmierne vďačná, keďže reprezentovať krajinu pre mňa znamená naozaj veľa, a o to viac v domácom prostredí pred blízkymi. Momentálne mám po sezóne a venujem sa regenerácii, ale zároveň už postupne pracujem na zlepšovaní individuálnych zručností. Chcem tento čas využiť čo najlepšie, aby som bola pripravená a vedela tieto veci potom preniesť do reprezentácie."

Kam by ste sa chceli v kariére posunúť v najbližších rokoch?

"Chcela by som sa stále posúvať a hrať na čo najvyššej úrovni. Veľkým lákadlom je pre mňa aj štúdium v Amerike, pretože ponúka skvelé možnosti na spojenie basketbalu s kvalitným vzdelaním, ktoré je pre mňa veľmi dôležité, a zároveň nazbierať nové skúsenosti v inom prostredí."