Pri klubovej hymne si uvedomil, aké je to výnimočné. Filip Pašek si plní sen v Partizane Belehrad

Ešte v minulej sezóne sledoval väčšinu domácich zápasov Partizanu Belehrad len z hľadiska ako držiteľ permanentky. Dnes reprezentuje slávny srbský klub na turnajoch v 3x3 basketbale a zároveň vedie jeho tím do 18 rokov. Pre 20-ročného Slováka Filipa Pašeka je to ďalší významný krok v hráčskej aj trénerskej kariére.

Premiérovo ste nastúpili v drese Partizanu Belehrad a zároveň sa stali trénerom tímu do 18 rokov. Čo pre vás znamená byť súčasťou klubu s takou obrovskou históriou a tradíciou?

"Partizan je klub, ku ktorému mám veľmi silný vzťah. Už niekoľko rokov som jeho fanúšikom, cestoval som na euroligové zápasy a minulú sezónu som mal dokonca permanentku, takže som bol na väčšine domácich zápasov. Preto bolo pre mňa niečo výnimočné, keď som si prvýkrát obliekol jeho dres a stal sa súčasťou klubu, ktorý som predtým sledoval iba z tribúny. Veľmi silný moment bol pre mňa aj nástup na finálový zápas, keď som vybiehal na palubovku v čierno-bielom drese za zvuku klubovej hymny. V tej chvíli som si naplno uvedomil, aké špeciálne je byť súčasťou Partizanu a zažiť to priamo na ihrisku."

Ako funguje 3x3 sekcia Partizanu? V čom sú podmienky na tréning, organizácia či zázemie odlišné od toho, na čo ste boli zvyknutý na Slovensku?

"Najväčší rozdiel oproti tomu, na čo som bol zvyknutý na Slovensku, je podľa mňa v tom, že 3x3 sekcia Partizanu funguje počas celého roka. Nie je to iba o niekoľkých turnajoch alebo krátkej sezóne, ale počas celého roka máme pravidelné tréningy, zápasy a turnaje. Trénujeme päťkrát do týždňa, využívame špeciálny outdoorový kurt, ktorý patrí Partizanu, alebo trénujeme v Beogradskej Arene, kde pôsobí aj euroligové mužstvo klubu. Veľkým prínosom je aj to, že na každom tréningu máme možnosť hrať proti kvalitným tímom nielen zo Srbska, ale aj zo zahraničia. Práve táto každodenná konkurencia a profesionálny prístup sú veci, ktoré mi pomáhajú posúvať sa ďalej ako hráč aj ako tréner."

Partizan je známy fanatickými fanúšikmi vo futbale aj v basketbale. Prenáša sa aspoň časť tejto atmosféry aj na zápasy 3x3 basketbalu? Aké bolo prvýkrát nastúpiť v čierno-bielom drese?

"Myslím si, že reprezentovať Partizan so sebou prináša veľkú zodpovednosť. Je to klub s obrovským menom a históriou, takže od vás ľudia automaticky veľa očakávajú. Zároveň to cítite aj zo strany súperov, pretože hrať proti Partizanu je pre každý tím veľká motivácia a každý chce podať čo najlepší výkon. Čo sa týka fanúšikovskej atmosféry, nemal som ešte možnosť zažiť ju na turnaji v Srbsku, keďže môj prvý turnaj za Partizan bol v chorvátskom Bjelovare. Samozrejme, atmosféra pri 3x3 basketbale sa zatiaľ nedá porovnať s futbalom alebo klasickým basketbalom, kde má Partizan obrovskú fanúšikovskú základňu. Aj napriek tomu však cítiť, že toto meno má veľkú váhu a ľudia vnímajú, keď na turnaj príde tím Partizanu."

Popri hráčskej kariére ste dostali dôveru viesť aj tím Partizanu do 18 rokov. Ako sa vám darí skĺbiť úlohu hráča a trénera?

"Partizan si ma, v prvom rade, vybral ako trénera svojho tímu do 18 rokov, takže táto úloha je pre mňa prioritou na každom tréningu aj turnaji. Keďže som jediný tréner tohto tímu, je to veľká zodpovednosť, ale zároveň aj obrovská skúsenosť a príležitosť posúvať sa ďalej. Veľmi si vážim podporu vedenia klubu, s ktorým spolupracujeme na všetkých dôležitých veciach – od výberu turnajov, cez zostavy hráčov až po plánovanie tréningov. Samozrejme, moja hráčska skúsenosť mi pomáha aj v pozícii trénera, pretože veľa vecí viem hráčom ukázať priamo na ihrisku a lepšie rozumiem situáciám, ktorými si prechádzajú. Zároveň si však uvedomujem rozdiel medzi rolou hráča a trénera. Ako hráč riešite hlavne svoj vlastný výkon, ale ako tréner máte zodpovednosť za celý tím a rozvoj každého jedného hráča."

Len nedávno ste doviedli srbskú reprezentáciu do 18 rokov k bronzu. Pomohol vám tento úspech aj k dôvere, ktorú ste dostali v Partizane?

"Ponuka z Partizanu prišla ešte pred európskym šampionátom, takže bronz samotný nebol dôvodom, prečo som túto možnosť dostal. Myslím si však, že práca, ktorú sme odviedli počas prípravy a následne aj na samotnom turnaji, ukázala, že klub vložil svoju dôveru do správneho človeka. Viesť srbský tím do 18 rokov na európskom šampionáte ako jeden z prvých, ak nie úplne prvý zahraničný tréner na lavičke 3x3 reprezentácie tejto krajiny, bola pre mňa obrovská skúsenosť a zároveň veľká zodpovednosť. Som rád, že som túto dôveru mohol potvrdiť prácou s tímom a výsledkom, ktorý sme na turnaji dosiahli."

Aké sú vaše ďalšie ciele v Partizane? Vidíte budúcnosť viac v hráčskej kariére, trénerstve alebo by ste chceli dlhodobo rozvíjať obe cesty súčasne?

"Určite chcem hrať čo najdlhšie to bude možné a využiť každú príležitosť, ktorú ako hráč dostanem. Zároveň však viem, že moja dlhodobá cesta smeruje najmä k trénerstvu. Myslím si, že pre každého človeka je dôležité vedieť sa objektívne pozrieť na svoje možnosti a ja cítim, že ako tréner môžem dosiahnuť oveľa viac, než by to bolo možné v mojej hráčskej kariére. Už teraz som veľmi vďačný za dôveru, ktorú som dostal od srbskej 3x3 reprezentácie a následne aj od Partizanu, kde som už v 20 rokoch dostal príležitosť viesť mládežnícky tím. Beriem to ako veľkú zodpovednosť, ale zároveň aj potvrdenie, že cesta, ktorou idem, má zmysel. Mojím cieľom je neustále sa zlepšovať, získavať nové skúsenosti a postupne sa dostať na najvyššiu možnú trénerskú úroveň."