Už v tréningoch sa išli pozabíjať, v autobuse hrala hymna. Minarovjech: Celý čas sme poukazovali na hrdosť, že sme zo Slovenska

V slovenskom športe rezonuje pekný úspech basketbalistov do 18 rokov. Bronzom v B-divízii majstrovstiev Európy si zabezpečili elitnú kategóriu v budúcom roku. Po návrate z Rumunska sme sa porozprávali s Martinom Minarovjechom. 202-centrimetrov vysoký hráč bol druhým najvyťaženejším členom výberu Andreho Bachmanna, keď odohral v priemere viac ako 28 minút na zápas. 

Na začiatku prípravy kouč Andre Bachmann vyniesol myšlienku, že je métou postup do A-divízie. Tento sen ste v Rumunsku zrealizovali.

"Úprimne, najprv som nečakal, že sa dostaneme až k tomuto cieľu. Od prvých tréningov v príprave sme sa k tomu snažili priblížiť. Po prvých zápasoch som cítil, že ak budeme hrať s energiou, tímovo a budeme plniť pokyny, niečo predsa len môžeme dokázať. Malými krokmi sme sa k tomuto snu blížili. Po prvej prehre s Chorvátskom, sme všetci cítili, že sa môžeme dostať medzi najlepšie krajiny na turnaji. Tvrdo sme pracovali, aby sa to podarilo."

Bol práve úvodný súboj s Chorvátskom ten, ktorý celý kolektív ešte viac stmelil?

"Išli sme do toho s tým, že hráme proti jednému z najlepších tímov na turnaji. Cítili sme, že vieme konkurovať najlepším. Na konci sme to mentálne nezvládli. Sprostými chybami nám to ušlo. Prehra o bod nás trápila, ale vlastne nám pomohla. Vedeli sme, že si už nemôžeme dovoliť takéto chyby. Boli sme cieľavedomí."

Na rukách máte modriny a boľačky. Symbolizujú ohromné nasadenie, obetavosť a tvrdú hru. Aká náročná bola cesta za bronzom?

"Veľmi dôležitý bol zápas v skupine s Čiernou Horou. Išlo v ňom o všetko a tvrdo sme bojovali. Štatisticky bolo vidieť, že sme sa zlepšili vo veciach, v ktorých sme mali predtým problémy. Vo štvrťfinále s Maďarskom to bolo celý čas tesné. Boli sme nabudení ísť ďalej a ukázať, čo v nás je. V semifinále s Dánskom nám chýbalo to, čo nás predtým zdobilo: energia, disciplína, tímová hra. Nebol to náš deň. Napriek tomu sme sa v posledný deň vzchopili a dokončili úspešnú prácu, na ktorej sme pracovali celé leto."

Dáni získali v Rumunsku zlato. Dali sa v semifinále poraziť?

"Určite áno. Ak by sme mali lepší vstup do zápasu. V prvej štvrtine bol veľký bodový rozdiel a to nám pri pohľade na tabuľu nepomohlo. Museli sme doháňať vysoký náskok súpera. Neskôr sme sa priblížili na sedem bodov, ale potom rozhodli detaily. Napríklad sme neodstavovali alebo sme neboli dôslední. Dáni si to postrážili. Ak by sme mali energiu ako proti Čiernej Hore alebo Maďarsku, v semifinále by sme potrápili Dánsko viacej."

Slovenský tím pôsobil na palubovke sebavedomo. Je to niečo, čo vštepil hráčom tréner Andre Bachamnn?

"Tréner Bachmann nám dal veľkú dôveru, a práve kvôli tomu sme dosiahli úspech. Videl, ako sa na každom tréningu ideme pozabíjať. Vedel, že ak budeme dodržiavať to, na čom sa dohodneme, vieme dokázať veľké veci. Každý deň nám opakoval, že nám verí."

Na sociálnych sieťach upútali videá zo šatne po víťazných zápasoch. Zvykli ste si spoločne poriadne zaskandovať a zaspievať, vrátane trénera.

"Mali sme ľahšie slovenské pesničky, ktoré poznal aj tréner a naučili sme ho nejaké slová. V šatni boli zábavné veci, ktoré nás spájali. Všetci sme si to užili. V autobuse sme mali hymnu, čo bolo symbolické. Celý čas sme poukazovali na to, že sa nehanbíme za to, odkiaľ pochádzame. Práve naopak, že sme na to hrdí."

Priblížite zákulisie osláv?

"Boli to veľké emócie. Vedeli sme, že prichystáme niečo pre trénerov, bez ktorých by sme to nedokázali. Pre všetkých z nás to bolo niečo úžasné. Cítil som, že sa splnilo to, čo nám išlo v hlavách celé leto. Bol to kúzelný moment. Bol som absolútne šťastný. Na tieto momenty nikdy nezabudnem."

Bronz má veľkú hodnotu. Hráči s ročníkom narodenia 2007 sa však budúci rok A-divízie majstrovstiev Európy nezúčastnia, čo je aj váš prípad.

"V tíme máme viacerých chlapcov s ročníkom narodenia 2008 a postup si fakt zaslúžili. Bude to pre nich veľká šanca, aby sa predviedli v elitnej divízii. Bude ich sledovať viac ľudí a čakajú ich ťažšie zápasy. Držím im palce. Je to prvý krok do väčšieho basketbalového sveta."

Viacerí hráči, aj vy osobne, ste boli súčasťou projektu NextGen Slovakia v predošlej ligovej sezóne. Konfrontácie proti mužským klubom evidentne pomohli. Viete vyhodnotiť, aký veľký podiel má na úspechu práve NextGen?

"Odzrkadlilo sa to vo viacerých smeroch. Napríklad v psychickej odolnosti. Pre mladých hráčov nie je ľahké nastúpiť proti skúseným hráčom a ligovým klubom. Pomohlo nám to v hernej disciplíne a v energii. Proti mužom sme museli viac bojovať. Tieto skúsenosti nám otvorili oči v tom, čo musíme vylepšiť. Robili sme už nie mládežnícke chyby, ale profesionálne. Celý projekt ukázal, čo presne musíme dodržiavať."

Od novej sezóny bude v slovenskej lige väčší počet cudzincov na zápasovej súpiske klubov. Keď sa na to pozrie mladý perspektívny hráč, ako vnímate šance na to, že sa presadia slovenskí chlapci?

"Záleží to na faktore nie kvality, ale na tom, ako sa slovenskí chlapci ukážu v tréningoch. Keď budeme tvrdo pracovať, hoci vo väčšej konkurencii, a kluby a tréneri nám dajú dôveru, myslím si, že si zaslúžime minúty na palubovke."

Skúsite odhadnúť potenciál pre budúcnosť bronzovej skupiny hráčov z reprezentácie do 18 rokov?

"Všetci majú veľké predpoklady, aby uspeli vo väčšom basketbale. Myslím si, že bude dobré, ak im niekto poskytne prvý kontakt s mužským basketbalom. Veľa chlapcov má na to predispozície a sú pripravení. Musíme len tvrdo pracovať."