Vrátil sa na miesto, kde basketbalovo vyrástol. Teraz chce na Pasienkoch prekvapiť Belgicko

Osemročné čakanie na riadne kvalifikačné boje o európsky šampionát je takmer na konci. Basketbalový sviatok sa blíži. Už vo štvrtok nastúpia naši reprezentanti v úvodnom zápase kvalifikácie proti Belgicku.

Výber Aramisa Nagliča čaká na zrenovovaných Pasienkoch hneď na úvod jeden z kľúčových súbojov. Keďže v kvalifikačnej C-skupine sa nachádza aj Lotyšsko, ktoré je jedným z organizátorov EuroBasketu 2025, v hre sú len dve postupové miestenky. V konkurencii Španielska a vyššie spomenutých tímov, vedie cesta na kontinentálny šampionát práve cez belgické „levy“. Čo by mohlo na nich platiť, či ako funguje klub, ktorý dal svetu mená ako Jokič alebo Marjanovič, sme sa rozprávali s 19-ročným talentom Timotejom Malovcom.

Ostrý kvalifikačný štart sa blíži, navyše na vašej domácej pôde v zrekonštruovanej hale. Ako sa vám to tu páči?

„Aréna vyzerá super. Vrátil som sa do prostredia, kde som basketbalovo vyrástol. Myslím si, že môžeme byť veľmi radi za túto halu, má európske rozmery. Verím, že prinesieme dobrý zážitok divákom.“

Úvodnou prekážkou na ceste za vytúženým EuroBasketom sú Belgičania. V predchádzajúcej kvalifikácii sme s nimi dvakrát vysoko prehrali, je im teda čo vracať. Aké sú ich najsilnejšie stránky?

„Sú veľmi dobre atleticky a fyzicky disponovaní, to je ich najväčšia zbraň. Veľa hráčov pôsobí v kvalitných ligách. Na papieri sú určite favoritom, ale nemyslím si, že je to niečo, čo by nás malo zastrašiť. Ideme hrať našu hru a predvádzať dobré výkony.“

Čo by mohlo na belgické „levy“ platiť?

„Určite sa im musíme vyrovnať energiou a fyzičnosťou', pretože v tom majú navrch. Myslím si, že keď si budeme správne posúvať loptu a prezentovať sa našou hrou, tak máme šancu na víťazstvo.“

V aktuálnej sezóne pôsobíte v srbskom Mega Baskete, ktorý je liahňou takých hviezd ako Nikola Jokič, Ivica Zubac či Boban Marjanovič. Ste spokojný v belehradskom klube a pripravený na ten skok do reprezentácie?

„Nepovedal by som, že som veľmi spokojný, ale zasa ani nespokojný. Vždy to môže byť lepšie, či už po individuálnej alebo tímovej stránke. Sme však na dobrej ceste. Ja osobne som v dobrom rytme, hrá sa mi fajn. Dúfam, že to prenesiem aj do reprezentácie.“

V októbri ste dali 10 bodov euroligovému Partizanu, v Jadranskej lige ste si zahrali aj proti Crvenej Zvezde. Skvelá skúsenosť, však?

„Prvý zápas proti Partizanu, to bolo cítiť rešpekt. Predsa sú to veľkí hráči, euroligové mená. Keď som však vyšiel na ihrisko, opadlo to zo mňa a chcel som bojovať o víťazstvo. Spomínaný zápas nám vyšiel. Samozrejme, že taký mladý tím neudrží Partizan na rozdiel 20 bodov celý zápas, ale na konci, aj so šťastím, sme ten zápas zvládli.“

Zahrali ste si aj pred 23-tisícovou kulisou v Štark aréne, keď sa Partizan lúčil s klubovou legendou – Dejanom Milojevičom. Ako vnímaš aj tú atmosféru, ktorá na Balkáne panuje?

„Odohralo sa to za takých smutnejších okolností, ale na druhej strane to bola výborná skúsenosť zahrať si pred plnou halou, atmosféra bola úžasná. Je to zážitok, ktorý si budem pamätať do konca života, nepodarí sa to každému.“

Keď spomíname atmosféru, mali ste už napríklad čas aj na mestské futbalové derby (Crvena Zvezda – Partizan), ktoré je tým známe?

„Na futbal som ešte nestihol ísť, ale všetci mi hovoria, že je to skvelé. Dúfam teda, že koncom sezóny sa mi to podarí, určite by som sa tam chcel ísť pozrieť.“

V hlavnom meste Srbska pôsobíte od leta 2022, za ten čas sa na vás už nalepili nejaké slová?

„Jazyk už viem, plynule rozprávam, takže tam nemám problém fungovať (úsmev).“