Zimomriavky a veľký míľnik: Veronika Obertová nominovaná na Final Six Euroligy!

Hráčsku lavičku vymenila v pätnástich rokoch za píšťalku. Popri rozhodcovskej kariére zvládla aj doktorandské štúdium materiálového inžinierstva a teraz patrí medzi elitné arbiterky. Veronika Obertová to najnovšie potvrdila nomináciou na prestížne Final Six ženskej Euroligy.

„Z profesionálneho hľadiska je to obrovský míľnik, pretože ide o nomináciu v najprestížnejšej európskej ženskej súťaži,” prezradila v rozhovore naša elitná rozhodkyňa, ktorú odmalička inšpiroval svojou mentalitou a odhodlaním legendárny Kobe Bryant.

Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli o nomináciách na Final Six Euroligy a semifinále Eurocupu?

„Za obe nominácie som nesmierne vďačná. Pravdupovediac, zakaždým, keď dostanem nomináciu, mám obrovskú radosť, ale tá na Final Six Euroligy ma nesmierne potešila. Bol to až zimomriavkový moment, ktorý si budem dlho pamätať.“                                                

Čo pre vás znamená táto nominácia z profesionálneho hľadiska?

„Z profesionálneho hľadiska je to obrovský míľnik, pretože ide o nomináciu v najprestížnejšej európskej ženskej súťaži. Zároveň je to potvrdenie, že práca, ktorú som doteraz odviedla, bola kvalitná a hodnotená pozitívne. Táto nominácia je pre mňa veľkou cťou aj motiváciou do ďalšej práce.“          

                 
Čo vás priviedlo k rozhodovaniu?

„Ako väčšina rozhodcov a rozhodkýň, aj ja som dlhé roky hrávala basketbal v mládežníckych a dorasteneckých kategóriách. Keďže ženská liga v Prievidzi prakticky neexistuje už viac než 20 rokov, hľadala som spôsob, ako zostať pri hre, ktorú milujem. Cestu k rozhodovaniu mi ukázal môj otec – prihlásil ma na rozhodcovský kurz a povzbudil ma, aby som to skúsila. Ukázalo sa, že to bola správna voľba.“                  

Čo je pre vás na práci rozhodkyne najťažšie?

„Najťažšie vyhovieť všetkým. Ideálny zápas je taký, po ktorom si nikto nespomenie na rozhodcov, pretože to znamená, že svoju prácu odviedli v duchu hry. Avšak realita je taká, že niektoré rozhodnutia môžu u hráčov, trénerov či fanúšikov vyvolať pocit krivdy. Každý rozhodca sa snaží podať maximálny výkon a minimalizovať chyby, no ľudský faktor je vždy súčasťou hry.“                                       

Ako sa pripravujete na zápasy, aby ste boli v čo najlepšej forme – fyzicky aj mentálne?

„Fyzicky sa udržiavam v kondícii pravidelným tréningom – počas zimných mesiacov chodím do posilňovne, zatiaľ čo v lete uprednostňujem viac kardia na čerstvom vzduchu. Mentálna príprava je rovnako dôležitá ako fyzická, preto sa venujem viacerým technikám. Pracujem s vizualizáciou herných situácií, aby som bola pripravená správne reagovať na rôzne momenty v zápase. Pomáhajú mi aj dýchacie techniky a mindfulness, ktoré mi umožňujú lepšie zvládať stres a udržať si jasnú myseľ. Okrem toho pravidelne analyzujem videá zo zápasov, aby som sa mohla neustále zlepšovať a zdokonaľovať svoje rozhodnutia.“

Stretávate sa aj s predsudkami, keďže ženských rozhodkýň v top basketbale stále nie je veľa?

„Samozrejme, predsudky stále existujú. Avšak v momente, keď hráči, tréneri či fanúšikovia vidia, že rozhodujeme férovo, nebojíme sa ťažkých rozhodnutí a máme skutočné basketbalové znalosti, väčšinou sa to zmení na pozitívnu skúsenosť.“                  

Pamätáte si nejaký obzvlášť náročný alebo kuriózny zápas, ktorý ste rozhodovali?

„Myslím si, že väčšina fanúšikov ženského basketbalu si tento duel pamätá tiež. Išlo o finále Superpohára FIBA, kde sa stretol víťaz ženskej Euroligy žien s víťazom ženského Eurocupu. Počas zápasu došlo k takým masívnym výtržnostiam zo strany fanúšikov, že musel byť odložený až na nasledujúci deň. Bola to extrémna situácia, ale zároveň veľká skúsenosť – po tomto zápase ma už asi nič neprekvapí, pokiaľ ide o reakcie publika.“ (smiech)                                       

Aké sú vaše ďalšie profesionálne ciele? Máte nejaký sen?

„Moje ciele sú vysoké – a také by aj mali byť, aby som sa neustále posúvala na hranicu svojich možností. Rada by som dosiahla podobné úspechy ako Peter Sudek, no viem, že je to ešte dlhá cesta. Každý zápas, každá skúsenosť ma však približuje k tomu, aby som sa stala čo najlepšou verziou seba ako rozhodkyne.“

Čo by ste poradili mladým rozhodcom, ktorí by sa chceli dostať na podobnú úroveň?

„Treba tvrdo pracovať, neustále sa vzdelávať a sledovať najlepšie súťaže, ako sú BCL či Euroliga – mužská aj ženská. Dôležité je pozorovať top rozhodcov, vnímať najnovšie trendy a neustále sa zdokonaľovať. A čo je najpodstatnejšie – počúvať skúsených rozhodcov, brať si z ich rád to najlepšie a implementovať tieto poznatky do vlastného výkonu.“