Tréner Naglič: Aby nedeľný zápas už nebol len priateľský...

Basketbalistov Slovenska čakajú záverečné dve stretnutia druhej fázy predkvalifikácie majstrovstiev Európy. Najprv vo štvrtok privítajú v Leviciach dosiaľ nezdolané Severné Macedónsko, v nedeľu v dánskom Naestvede vyzvú domáci výber. S bilanciou 2-2 majú dobrú východiskovú pozíciu, aby v D-skupine zabojovali o druhú priečku. Lenže priamy postup zaručuje výlučne prvé pozícia. Aby na ňu dosiahli, musia byť stopercentní a zároveň sa musia spoliehať, že im do karát zahrá aj výsledok nedeľného duelu Nórsko – Severné Macedónsko. Nie je to jednoduchá situácia, čo dobre vie aj tréner Aramis Naglič. Ten bude mať k dispozícii všetkých štrnásť pozvaných basketbalistov, vrátane Vladimíra Brodzianskeho. Jedinou komplikáciou tak zostáva absencia zraneného Mária Ihringa. 

Ako sú vaši zverenci nastavení na záverečné dve stretnutia druhej fázy predkvalifikácie? – spýtali sme sa Aramisa Nagliča, hlavného kouča basketbalistov Slovenska.
„Chalani majú chuť hrať. Všetci sme pri chuti. Keď okúsite víťazstvá, ako my v predchádzajúcom reprezentačnom okne, určite sa cítite lepšie. Cítite sa motivovaný. Škoda, že opäť nie sme kompletní. Chýba nám Mário, ktorý je veľmi dôležitý hráč a spolu s Brodzianskym sú to tí, na ktorých spočíva naša hra, ktorí dávajú našej hre, najmä útočnej, myšlienku. Potrápime sa tu s tým, aby sme našli alternatívy. S motiváciou však problémy nemáme.“

Zo štvorčlennej skupiny postupuje priamo do „veľkej“ kvalifikácie iba víťaz. Je jasné, že na to, aby Slovensko ovládlo D-skupinu, už nesmie viac prehrať a Severné Macedónsko nemôže viac zvíťaziť. Je otázka postupovej matematiky čímsi, čo by ste riešili nahlas?
„Asi nemá zmysel vopred rozprávať, čo bude, ak bude, respektíve, čo by bolo, keby bolo. Musíme napredovať zápas od zápasu. Ako prvé nás čaká Macedónsko. Vieme, že ak chceme pokračovať a mať pred sebou vidinu postupu, musíme vyhrať aspoň o päť bodov. Už sa sústredíme na štvrtok. Vieme, že nás čaká dobrý súper. Kvalita a skúsenosti jeho hráčov ho posúvajú do role favorita. Ale garantujem, že budeme bojovať štyridsať minút a že chalani túžia vyhrať. Potom sa pozrieme a uvidíme, čo a ako ďalej.“

Máte už presnejšie informácie, v akej zostave budú dosiaľ suverénni Severní Macedónčania? 
„Čo mám informácie, Nenad Dimitrijevič nepricestuje, ale majú T. J. Shortsa, naturalizovaného Američana, ktorý je jeden z najlepších hráčov nemeckej ligy a najlepší strelec Basketbalovej ligy majstrov. Na pozícii jeden predstavuje veľkú kvalitu. Musíme vymyslieť, ako ho skúsime zastaviť.“

Druhou výzvou bude následne Dánsko, teda súper, ktorého ste už zdolali... 
„Dáni majú tzv. size. Majú vyšších podkošových hráčov. Je to dobrý tím. Doma sme s nimi odohrali výborný zápas, hoci ku koncu náš výkon troška padol. Ak si dobre pamätám, v jednom momente sme už viedli o štrnásť či pätnásť. Iste, budú hrať doma, pred svojimi fanúšikmi a bude to iné. Ale s nimi sa dá hrať. Mnohé sa však bude odvíjať od toho, ako sa skončí duel s Macedónskom. Ak budeme mať šancu postúpiť, určite budeme všetci ešte väčšmi motivovaní a to nám dá šancu podať ešte lepší výkon. Ak tú šancu mať nebudeme, bude to už skôr také priateľské stretnutie.“

Stretávame sa na začiatku nového týždňa, vo štvrtok prvý zápas doma, v Leviciach, potom cesta na severozápad a v nedeľu duel v Dánsku. Čas na prácu tam akosi nevidno. To asi nie je optimálny model ani z pohľadu kouča, však?

„Poviem, ako to vidím ja. Tieto okná nemajú žiadny zmysel. Príprava hráčov, taktická príprava – tu ide tak z päťdesiatich percent o improvizáciu. Pretože všetci, chlapci a aj my, tréneri, prichádzame s hlavami plnými ligových a pohárových zápasov, či práce v klube. To všetko je, samozrejme, dôležité. Veď je to náš chlieb. Lenže odrazu prídeme do reprezentácie a všetko musíme odrobiť za dva či tri dni. Vždy je to polovičné, nech sa snažíme, ako chceme. Je v tom vždy aj kus improvizácie, pretože nie je dostatok času odrobiť taktickú prípravu akú robíme v klube, keď máme pod sebou tím a máme čas s ním pracovať, alebo akú robíme v lete aj v reprezentácii, keď je toho času o dosť viac. Myslím si, že v zime by mohlo zostať maximálne jedno okno a na všetko ostatné, čo treba s reprezentáciou odohrať, by sa mali nájsť termíny na konci júla či v auguste, keď by sa reprezentácie mohli pripraviť a hrať ozaj seriózne. My totiž týmto spôsobom zabíjame hráčov a zabíjame samých seba. Dúfam, že o tom v budúcnosti bude ktosi uvažovať.“

Fotogaléria