Nebolo to zlé, o rok to môže byť ešte lepšie

Minulý týždeň odštartovala kvalifikácia majstrovstiev Európy 2025. Naše basketbalistky v rámci F-skupiny najprv vysoko prehrali v Turecku 40:75, ale vzápätí sa rehabilitovali víťazstvom 93:77 na pôde Rumunska. Pod vedením nového trénera Martina Pospíšila si tak utvorili prijateľnú východiskovú pozíciu do ďalších bojov, ktoré však budú pokračovať až v novembri 2024 a vyvrcholia vo februári 2025. 

Český pesničkár Jaromír Nohavica spieva, že mohlo to být horší, nebylo to špatné. Platí to aj o účinkovaní našej reprezentácie v prvom kvalifikačnom okne? – spýtali sme sa trénera Martina Pospíšila.
„Asi áno. Ten týždeň bol mimoriadne náročný, ťažký. Ani o zápase v Rumunsku nemôžem povedať, že všetko bolo ideálne, lebo náš herný koncept nie ešte taký učesaný ako by som si predstavoval. Dievčatá ale ukázali charakter, čo si treba skutočne vážiť. Aj v Rumunsku sme pritom hrali proti súperovi, ktorý má na pivote oveľa vyššiu hráčku než akou disponujeme my a mali sme s tým určitý problém. Celkovo si ale myslím, že sa to dá povedať tak, ako naznačujete.“

Po prehratom zápase v Turecku bol pertraktovanou témou vysoký bodový rozdiel a slabší nástrel nášho kolektívu. Bol to ten moment, keď bolo treba pripomenúť dievčatám, že majú kvalitu, nesmú si prestať veriť a klesať na duchu?
„Po stretnutí v Izmite, ktoré pre nás nebolo jednoduché, aj čo sa týka kvality a nastavenia našich súperiek, ktorým nebolo možné konkurovať, bolo kľúčové, aby sme to zvládli. Cením si, že celý realizačný tím a aj hráčky zostali pozitívne. Myslím, že to bol kľúčový moment. Zápas sme analyzovali, povedali sme si, kde boli chyby, ktoré sa v Rumunsku už nesmú zopakovať. Takže bolo to mimoriadne konštruktívne, nezvesili sme hlavy nadol, aj keď sa dalo. Asi sa budem opakovať, ale toto považujem za kľúčový moment.“

A zafungoval. Dievčatá v Rumunsku podali dobrý výkon a dosiahli presne to dôležité víťazstvo, ktoré tak veľmi potrebovali. Splnili úlohu, ktorú si pred seba postavili. Z vášho pohľadu, na čom sa lámal súboj v Konstanci?  
„Celý týždeň sme vnímali tie faktory, o ktorých sa rozprávalo aj verejne, či už to boli absencie, zranenia, choroby a podobne, no už od začiatku bol tím správne nastavený. Čo si veľmi vážim, že na každom jednom tréningu sa náš kolektív predstavoval mimoriadne pozitívne, vládla veľmi dobrá pracovná atmosféra. Takto sa kreoval od prvého momentu a opakovane to dokazoval. Mali sme pritom len málo tréningov a neuveriteľne krátku prípravu. Jasne, zažili sme aj negatívny moment, ktorý predstavuje zápas v Turecku, no tím bol nejako nastavený, a to sa ukázalo aj počas stretnutia v Rumunsku. Dievčatá tam ukázali charakter. Nielen ako individuality ale aj ako kolektív. Momentálne sa nemôžeme tváriť, že Rumunsko je úplne ľahký súper – to nie je a už vôbec nie v domácom prostredí. Je skvelé, že ten charakter sa prejavil v správny čas.“

Aj s ohľadom na vývoj našej F-skupiny bolo najdôležitejšie samotné víťazstvo 93:77, ale okrem 27-bodovej Terézie Páleníkovej sa napríklad 18 bodmi, azda trocha nečakane, zaskvela Tereza Sedláková. Ešte len 17-ročná Nataša Taušová prispela 10 bodmi. To musí trénera potešiť, nie? 
„Áno, je to pozitívne. V slovenskom ženskom basketbale máme veľmi úzku špičku. Celkovo, kvantita hráčok dosahujúcich určitú kvalitu je maličká. Každý takýto pozitívny moment je výborný. To, akým spôsobom sa prezentovala Nataša alebo Terez, ktorá sa popasovala s výškovou prevahou súperiek, nám parádnym spôsobom pomohlo. Sú to jedny z tých pozitívnych vnemov, ktoré si odnášame z úvodného kvalifikačného bloku.“

Minulý týždeň sa veľa hovorilo o absenciách, preberali sa zo všetkých strán, akoby boli to hlavné. Zanikli ale napríklad také príbehy ako príchod Ivany Jakubcovej, ktorú neodradili ani vleklé zdravotné ťažkosti. Napokon nemohla hrať, no ten jej ukážkový prístup asi nie je všedná vec a stojí za zmienku... 
„Je to dôležité. Je to veľmi dôležité. Ivana Jakubcová ukázala mimoriadne chcenie. V tejto sezóne odohrala iba jeden zápas. Práve to bola podmienka talianskeho klubu, aby ju uvoľnil pre reprezentáciu. Myslím si, že nebyť tejto podmienky, nehrala by ani to jedno stretnutie. Strašne chcela prísť a pomôcť nám, preto nastúpila a následne pricestovala na zraz. Imunita oslabená mononukleózou sa jej však otočila chrbtom a nepustila ju do hry. Sú to však momenty, ktoré potvrdzujú charakter hráčky a na ktorých môže stavať každá reprezentácia. Ale tých príbehov je viac. Možno sa o nich nevie. Spomeňme tiež príbeh Nikoly Dudášovej, ktorá si vyboxovala reprezentáciu vo svojom klube. Predtým, v tejto sezóne, nastúpila v jednom jedinom zápase, lebo mala problémy s členkom. Ešte nemala hrať, no reprezentáciu si jednoducho vyboxovala v klube, čo je tiež skvelé. Spomeňme Alicu Moravčíkovú, ktorá napriek všetkému aj v ťažkej rodinnej situácii chcela pomôcť. Rebeka Mikulášiková chcela prísť. Prišla Veronika Remenárová, ktorú trápilo koleno, ale snažila sa pomôcť aspoň v jednom stretnutí. Barča Wrzesińská bola totálne chorá v Rumunsku, po Turecku ani netrénovala. Bol toho kopec a bolo to zložité, ale dokresľuje to ducha nášho družstva a charakter dievčat, že reprezentáciu majú v srdci a chcú spraviť, čo je v ich silách, aby národný tím bol úspešný.“ 

Kvalifikačný cyklus je opäť rozdelený do troch okien, ktoré sa hrajú v časovom horizonte pätnástich mesiacov. Znamená to, že bez ostrého zápasu bude náš národný tím zhruba rok. Až potom prídu súboje s Islandom a Tureckom. Čo môžete spraviť ako tréner, aby reprezentácia bola o rok ešte zohratejšia a silnejšia – teda okrem toho, že sa asi musíme všetci modliť, aby sa dievčatám vyhýbali zranenia? 
„Je to špecifická situácia. Ročnú pauzu som zažil už v Poľsku. V princípe, tím sa tam za rok dosť zmenil. Aj teraz vnímame viaceré faktory, ktoré môžu ovplyvniť budúcoročný november. Hráčky môžu mať nový klub, byť v rôznej forme. Môžu sa udiať rôzne veci, ale čo môžeme ako realizačný tím ovplyvniť, je, že už nebudeme v situácii, keď nastúpime do vlaku a za dva či dva a pol týždňa máme nachystať úplne všetko. Chceme s hráčkami nastaviť komunikáciu, byť im blízko. V lete plánujeme zraz, keď sa budeme v hernom koncepte môcť posunúť zase o kúsok ďalej. Toto všetko sú momenty, ktoré nám mali pomôcť. Či to v novembri skutočne bude tak, že nám to skutočne pomôže, to sa ešte len ukáže. Urobíme ale všetko preto, aby sme v novembri boli silnejší a teda, aby náš tím mal väčšiu silu.“