Už bez Bálintovej, zato s Wrzesińskou

Hoci rozhovor s jednou z najlepších slovenských športovkýň súčasnosti sme začali v uvoľnenom tóne, až vo štvrtok a v nedeľu vybehne na palubovku v drese Slovenska v kvalifikácii Eurobasketu 2023, všetky žarty pôjdu bokom. Rozohrávačka popredného euroligového družstva ZVVZ USK Praha, na ktorej priezvisku si budú jazyk lámať nielen fanúšikovia ale aj športoví komentátori, je totiž jednou z líderiek tímu bojujúceho o trinástu účasť na európskom šampionáte v ére samostatnosti. Slovenky v najbližších dňoch čakajú dve náročné skúšky: najprv sa vo štvrtok predstavia v Luxemburgu proti domácemu výberu a potom, v nedeľu, si v Neapole zmerajú sily s Taliankami. 

Možno neuveríte, ale po zverejnení nominácie, padla aj otázka, prečo medzi dievčatami chýba taká stálica ako Barbora Bálintová, štvornásobná najlepšia basketbalistka Slovenska. Je tam však miesto nej rovnako kvalitná Barbora Wrzesiński. Prečo?
„V lete som sa vydala. Manžela mám z Poľska a vzala som si jeho meno. Takže fanúšikovia už budú vidieť iba Barboru Wrzesiński, ale v žilách jej stále koluje krv Barbory Bálintovej.“

Keď sa pozrieme na súpisku, chýba len zranená Žofia Hruščáková. Dievčatá hrajú v dobrých kluboch v popredných ligách. Cítite, že práve teraz kulminuje výkonnosť tejto vašej partie?
„Myslím si, že áno. Sme každým rokom skúsenejšie a ja verím, že aj lepšie hráčky. Európske súťaže a to, že hrávame v dobrých kluboch, nám určite pomáha, aby sme hrali lepšie aj v reprezentácii. Takže ja verím, že aj teraz nám to pomôže a ukáže sa to aj na ihrisku.“

Čakajú vás dve náročné previerky. Tiež cítite, že výzva, ktorá pred vami stojí, sa dá stručne charakterizovať tak, že vo štvrtok nesmiete podceniť Luxembursko a v nedeľu sa musíte vytiahnuť proti Taliansku? 
„Určite to tak vnímame. Nemôžeme podceniť ani Luxembursko. Hlavne na ich pôde. My sme rok spolu nehrali. Môže to však byť dobré, že tam sa rozbehneme a potom v Taliansku budeme zohratejšie. Myslím, že je dobré, že hráme v takomto slede tie dve stretnutia.“

Pár dní nazad sme sa pýtali aj trénera Juraja Suju na názor, či mu viac vyhovoval predošlý systém kvalifikácií, kde družstvo bývalo dlhšie spolu a potom absolvovalo „ostré“ súboje v krátkom slede. Váš názor? Zaoberáte sa tým vôbec?
„Nemyslím si, že by sme to nejako riešili. Skrátka, je to tak. FIBA sa rozhodla a my s tým musíme žiť. Keď je to takto rozkúskované, je to pre nás všetkých ťažšie, lebo na klubovej úrovni hráme určitý štýl hry a potom máme len zopár tréningov a musíme sa v reprezentácii dostať do iného rytmu a inej pozície. Je to všetko narýchlo, ale my to zvládneme a nejako zvlášť sa už nad tým nezamýšľame.“

Cieľom, pre ktorý to všetko podstupujete a ktorý vám želajú aj fanúšikovia, je účasť na Eurobaskete. Na tom poslednom ste však chýbali pre zdravotné problémy. To asi nie sú práve príjemné spomienky, však?
„Je to trpká spomienka. Odohrala som celú kvalifikáciu, postúpili sme a ja som sa veľmi tešila, že si opäť zahrám na európskom šampionáte. Lenže vyradili ma postcovidové problémy a nebola som vôbec schopná hrať basketbal. Bolo to trpké. Ale sledovala som každý zápas, ktorý baby odohrali a tým, že som tam nebola, tak som bola nervóznejšia. Je pre mňa ľahšie hrať ako sa len dívať z diaľky a nemôcť pomôcť.“

Do národného tímu prichádzate z rozbehnutého USK Praha, s ktorým ste aktuálne na čele euroligovej A-skupiny. Aj z toho sa dá vyčítať, že Pražanky majú méty postavené poriadne vysoko, ako je v posledných rokoch už dobrým zvykom...
„Určite áno. Klub má len tie najvyššie ambície. Teraz, keď ruské celky neštartujú v Eurolige, tak sa tie ambície posunuli ešte vyššie. V minulej sezóne sa nám podarilo dostať do Final Four a ja verím, že v tejto by sme mohli potiahnuť ešte vyššie.“

Patríte medzi opory popredného euroligového celku, zároveň ste jednou z líderiek slovenskej reprezentácie. Ak by ste mali porovnať súčasný ženský basketbal, kde je vyššia kvalita? Na euroligovom alebo medzinárodnom fóre?
„Myslím, že Euroliga je ešte stále silnejšia, pretože tímy majú v kádroch aj Američanky alebo naturalizované Američanky. Väčšinou v Eurolige sú najlepšie hráčky a hrajú v jednom tíme. V reprezentáciách je to tak, že každý národný tím má svoju kvalitnú hráčku, ktorá hrá na najvyššej úrovni v Eurolige, ale väčšinou ich nemá desať. Obvykle je ich menej. Aj keď napríklad Talianky teraz majú viacero basketbalistiek, ktoré hrajú v Eurolige, ale nie sú všetky také nositeľky kvality. Takže určite sa to dá porovnávať. Je tam tá sila – aj v kvalifikácii, ale stále si myslím, že Euroliga má o čosi väčšiu silu.“