Kapitánka Oroszová: Povedali sme si, že sa nemôžeme ľutovať

Sabína Oroszová reprezentovala Slovensko už na európskom šampionáte basketbalistiek v roku 2017, dôležitou súčasťou družstva bola aj na ME 2021 a teraz, ako kapitánka, doviedla náš výber k postupu na Eurobasket 2023, ktorý budú v júni hostiť Slovinsko a Izrael. S takmer 28 minútami na zápas bola najvyťažovanejšou hráčkou vo výbere kouča Juraja Suju. Priemerne prispela 7,5 bodmi, 7,7 doskokmi, ale tiež skúsenosťami a líderstvom. Hráčku maďarského UNI Györ s bohatými skúsenosťami z pohárovej Európy, z líg v Taliansku či Poľsku ako aj z americkej univerzitnej NCAA, sme vyspovedali priamo na palubovke piešťanskej Diplomat Arény bezprostredne po triumfe 114:59, ktorý spečatil trinásty postup na ME v ére samostatnosti. 

Povedzte, ako chutí postup na Eurobasket 2023?
„Super. Neuveriteľne. Niežeby sme to nečakali, ale aj tak je to neuveriteľné. Vedeli sme, že musíme vyhrať. Nám sa to podarilo o dosť bodov a tých posledných pár chvíľ bolo neuveriteľných. Takže tešíme sa. A tešíme sa aj kvôli babám, ktoré tu nemohli byť. Ale zároveň vieme, že máme ešte veľa roboty pred sebou.“

Čo budú tie hlavné výzvy do ďalších mesiacov, aby ste na šampionáte obstáli možno ešte lepšie ako predvlani, keď z toho bolo trináste miesto?
„Prvý cieľ bude, aby sme zostali zdravé, pretože každá máme náročnú sezónu vo svojom klube a potom sa poriadne pripraviť s reprezentáciou, aby sme boli konkurencieschopné voči ostatným družstvám.“

Keď sa pozeráme na uplynulých pár dní a vysoké víťazstvá nad Švajčiarskom a Luxemburskom, všetko vyšlo priam dokonale. Ale do akej miery vám zvieralo hrdlo vlani v novembri po prehre 60:81 v talianskom Neapole?
„Bolo to iba o o tom, že sme si skomplikovali situáciu. Vedeli sme, že ešte nie je koniec. Vedeli sme, že máme šancu. Ale vedeli sme, že to bude ťažšie a už to nemáme iba v našich rukách.“

Keď ste sa takto pred týždňom stretli na zraze v Piešťanoch, čo ste spoluhráčkam povedali ako kapitánka? 
„Všetci si všimli, že absencie, ktoré sme mali, bol hráčky dôležité pre tím. Povedali sme si, že ich musíme nejako nahradiť, nabrať sily a na ihrisku ukázať, že sú to síce dôležité hráčky, ale tieto dva zápasy dokážeme utiahnuť aj bez nich. Povedali sme si, že sa nemôžeme ľutovať, že tu teraz nie sú, ale musíme hrať o to lepšie, aby sme ich nahradili. Aby sme potom nemuseli nič ľutovať.“

To sa podarilo. Potešiteľné je, že sa ukázali aj mladšie ročníky a tiež dievčatá, ktoré inak možno toľko priestoru nedostávajú, však?
„Všetci videli, že tu máme mladé talenty, že tu máme baby, ktoré vedia vystreliť a dať kôš. Myslím, že do budúcnosti je to veľmi dobré. Určite sa na to budeme spoliehať aj v lete.“

Ak sa vrátime k výsledkom, už vo štvrtok to vyzeralo dobre, keď ste Švajčiarky zlomili už pred prestávkou a nakoniec vyhrali 78:50. Prezraďte ako kapitánka, bolo treba krotiť eufóriu pred rozhodujúcou nedeľnou bitkou?
„Museli sme zostať pri zemi. Vedeli sme, aký je náš cieľ. Nemohli sme sa už pred zápasom pozerať štyridsať minút dopredu. Museli sme ísť minútu po minúte, štvrtinu po štvrtine a keď ten bodový rozdiel už bol naozaj veľký a videli sme, že zrejme postúpime, snažili sme sa ešte užiť si atmosféru na ihrisku v Piešťanoch.“

Tá bola elektrizujúca. A po nej nasledovala erupcia radosti. Stihnete si aspoň troška užiť tento úspech, spoločne ho osláviť, keďže ste uprostred sezóny?
„Maximálne v nedeľu večer. Väčšina z nás už v pondelok ráno odchádza do klubov. Od pondelka už makáme vo svojich kluboch.“